Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ,
edícia KMP vychádzala od roku 1964
a vyšlo v nej viac ako 210 ilustrovaných zväzkov.

Edícia Kruh milovníkov poézie (KMP) bola založená vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ roku 1964. Bola to v slovenskej vydaveľskej histórii nebývalá udalosť, nie len v literárnej oblasti ale i vo výtvarnej. Každý zväzok mal byť ilustrovaný a vizuálna stránka knihy nemala byť konvenčná i grafická stránka mala byť nezvyčajná. Inšpiráciou boli knihy práve založenej edície poézie KPP v Čechách a slovenskí redaktori možno i videli, že pekná kniha spočíva predovšetkým na dobrej grafickej úprave. V mladíckych ambíciách som sa drzo prihlásil vo vydavateľstve, že zadarmo ukážem aká by mala byť grafická úprava novej edície. Obálku a ilustrácie predložil ešte M. Čunderlík, ale i on rýchlo pochopil, že kniha získa ten správny šmrnc iba dobrou grafickou úpravou. Čo možno označiť za dobrú to príliš nevedel ani on ale vtedy ani ja, až po prvom úspešnom zväzku som dostal licenciu na dizajn celej edície. Začiatky neboli ľahké a strávil som dlhé hodiny na stanovení celej koncepcie edície. Grafická úrava textu poézie je obtiažnejšia ako textu prózy. Typograf musí preniknúť pod povrch básnikovho myslenia, aby mohol zodpovedne určiť výraz detailov i  celkov, aby vytvoril na stranách krásne forny poézie a zachoval atmosféru i vizuálnu formu danej poézie v intenciách básnika. Edíciu predstavujem ukážkami obálok, hoci samotné obálky iba nedostatočne prezentujú aký je celkový vzhľad knihy. Sú iba zlomkom výtvarnej koncepcie. Aby sme získali ku knihe vzťah musíme ju držať v ruke a čítať. Edícia sa výtvarne vyvíjala v troch cykloch. Keď začínala bol písmový fond v slovenských tlačiarniach veľmi nedostatočný. Desať ročníkov sa robilo v Brne, aby sa v knihe mohlo používať písmo (Baskerville) vhodné pre knihu. V ďaľšej etape boli v Martine už lepšie písmom vybavení, ale i tak sa pre väčšie písma, napr. texty na titulných stranách, museli nedôstojne zlepovať predlohy z písmeniek vystrihovaných zo zahraničných vzorníkov,  alebo ich kresliť. Keď v 90. rokoch bolo možné zaobstarať si počítač, nastala pre grafika možnosť skutočne profesionálne pracovať. Obálky sa mohli stať výtvarným objektom, mohli byť náročnejšie technicky realizované. I obálka dokazuje čo všetko možno vyjadriť typografickým písmom a jeho kompozíciou takmer bez ďaľších grafických prvkov, alebo výtvarnej ilustrácie a zároveň dokladá, že nie je písmo ako písmo, že je účelné vytvárať i nové druhy písma. Ten kto používa pri tvorbe písmo pozná najlepšie ako sa pracuje odlišne s renesančným písmom, alebo s modernou antikvou, s prísne konštruovanými bezserifovými znakmi, čo znamená rôzny duktus písma. I ten najjednoduchší písmový znak dodáva celej kompozícii textu osobitý výraz. Je to ako s ľudskou tvárou, či s krivkami ľudského tela. Zdá sa, že všetko tu bolo, ale každý výtvarný čin je iný a rozdielne ho vníma v rôznej dobe i každý subjekt.
Pre celkovú úplnosť prikladám v niektorých prípadoch k ukázke obálky i titulný list knihy, aby bola možnosť sledovať ako sa grafické prvky menili na následných častiach knihy.