Pocta typografii

Bol som priateľmi vyzvaný, aby som napísal čosi o typografii, nie príliš známej výtvarno-technickej profesii, pretože som sa netajil, že ju mám rád. Lenže formulovať svoju náklomnosť, aby i ďaľší ľudia získali čosi z môjho vyznania nie je jednoduché ak nie som básnikom, alebo aspoň zdatným literátom. Tak som sa pokúsil aspoň predložiť niekoľko myšlienok významných tvorcov z tejto tvorivej oblasti.

TYPOGRAFIA si zaslúži našu pozornosť. Hoci sa s ňou dnes stretávame na každom kroku, zrodila sa už dávno v stredoveku v intelektuálnom prostredí kníhtlačiarenských oficín, kde získala i ušľachtilé, remeselné princípy epochy renesancie a humanizmu. Príznačne, podľa produkcie súdobých tlačiarní, nazývali ju čierne umenie. Počas vývoja si utvárala a kultivovala pravidlá, ktoré i dnes, v dobe dokonalých a inteligentných počítačov, nás chránia pred estetickými pokleskami v typografickej tvorbe. Ak chýba dobrá, zmysluplná typografia, je celé dielo nedokonalé.

Typografická tvorba je v zásade logická a presná. Každá maličkosť musí byť poznamenaná krásou (O. Hlavsa). Majstri typografie, ktorých prácu dnes obdivujeme, tvorili svoje diela s pokorou. Boli to často veľké osobnosti doby, ale vždy si ctili odkaz predchodcov a tak sa v kontinuite zachovalo i svojrázne, typografické umenie. Samozrejme že typografia sa stáva artefaktom až vo svojich vrcholných prejavoch. Typografia môže byť umením za určitých okolností (K. Schwitters). Typograf je ten čo si rozumie s písmom, písmo je podstatou jeho tvorby. Jedine písmo je potrebné a všetko ostatné len s ohľadom naň (G. Bodoni). Tvary typografického písma sú vrcholne abstraktné, ale vytvorené cieľavedome a s jedinečným umeleckým citom. Tieto princípy platné pri konštrukcii typografickej litery, vyvážené vzťahy medzi čiernou a bielou, fungujú i pri typografickom komponovaní písmových celkov. Najlepšie typografické diela sú vizuálnou formou jazyka (R. Bringhurst). Ůčelná a krásna typografia spočíva na dokonalej harmónii všetkých elementov. Je vítané ak z práce dýcha prívetivosť myslenia, vhodná elegancia a pohodová atmosféra. Typografia musí zasiahnuť, vyvolať emócie (H. Lubalin). Knižná typografia, najkomplexnejšie dielo typografie, je často prirovnávaná k architektúre a ona skutočne stavbou je so svojim stále prítomným zámerom utvárať každý detail účelne ale s fantáziou, všetko pre dobro čitateľa. Typografia, som iba básnik a ty si kvetnatá šťava intelektu… Písmená, padajte naďalej ako prepotrebný dážď na mojej ceste (P. Neruda). Podoba dnešnej typografickej tvorby je rozmanitá, no nemožno ju hodnotiť kritériami voľného umenia, pretože má svoje špecifické, humánne poslanie. V grafickom dizajne má typografia nenahraditeľné a nezastupiteľné miesto. Typografia, cieľavedomá práca s písmom, je hlavnou zložkou kompozície grafického celku. Výzdoba, ilustrácie a iné nepísmové zložky sú až v druhom pláne projektu. Typografia hrá vždy prím,

A aký je dôvod týchto slov? Upriamiť pozornosť na význam typografie vo výtvarnom svete, keď v smogu dorozumievacích prostriedkov občas strácame zdravý úsudok čo ešte je a čo už nie je vizuálne umenie a v neposlednom rade typografii vyznať lásku.

Ľubomír Krátky, 2014 pre 9. číslo časopisu Typo:Grafik:Um