Knižná obálka je hlavným vizuálnym pútačom propagujúcim knihu. Mala by svojou grafickou formou charakterizovat obsah knihy. Obálka povyšuje vizuálnu informáciu na symbol. Uprednosťňujem obálky kde nosným prvkom celej kompozície je písmo. Ak typografická obálka, písmová kompozícia postačí na vyjadrenie obsahu literatúry znamená to vrcholnú dolonalosť v tejto profesii. Žiaľ odkedy bola kniha priradená takmer výhradne ku komerčným a priemyselným produktom, tak knižná obálka nebýva často artefaktom. Takýto nekultúrny trend nepozorujeme v krajinách s vysokou knižnou kultúrou, takže jav nespočíva vo väčšom spriemyselňovaní knižnej výroby. Je to znak kúltúrnosti.

Knižná obálka sa postupne vyvinula z krásnych umeleckoremeselných väzieb, ktoré nielen chránili vnútro knižných blokov, písaných či tlačených knižnými umelcami. Knižné skvosty boli neraz prirovnávané až k stredovekým katedrálam. Dnes knižných zvazkov pribudlo, ich výzdoba vychádza z ducha doby, ale to neznamená, že by sme malii prítomnej doby tradície znevažovať zanedbávaním odkazu i keď s primeraným postojom k modernej dobe. Z histórie i prítomnosti poznáme krásne príklady keď celé literárne dielo je na obálke vyjadrené hoci jedinou písmovou literou a tieto dielka sú krásne až podnes.

Sú tu priradené i obaly neknižné ak usilujú o estetickú dokonalosť.